• 16Apr

    Prečítal som si Výzvu Teologického fóra na Slovensku za obnovu cirkvi z 3. marca tohto roku. Potom som si prečítal rozhovor predsedu Teologického fóra a farára v Devínskej Novej Vsi Karola Moravčíka, ktorý poskytol redaktorovi Imrichovi Gazdovi, ktorý bol publikovaný na portáli Svet kresťanstva. Potom som si ešte prečítal Výzvu k neposlušnosti z 19. júna 2011, ktorá bola publikovaná v Rakúsku skupinou či hnutím (neviem ako to bližšie pomenovať) Pfarrer-Initiative, ako aj päťnásobné NIE publikované následne tou istou iniciatívou, ktorú mimochodom vedie bývalý generálny vikár Viedenskej arcidiecézy Helmuth Schüller. A ešte som si prečítal komentár Taliana Rodariho, ktorý Výzvu teologického fóra na Slovensku nazval „schizmou cirkvi na Slovensku“.

    Spočiatku som nechcel reagovať na Výzvu Teologického fóra, ale keď som sa dozvedel od niektorých študentov študujúcich v Ríme, že sa ich profesori pýtali na to, čo sa to na Slovensku ohľadom Teologického fóra deje, rozhodol som sa reagovať. Azda mojich zopár poznámok vnesie do veci viac svetla.

    Rakúšania sú jasne na pozícii herézy!

    Signatári Výzvy k neposlušnosti (Rakúsko) stoja otvorene na heretickom stanovisku prinajmenšom v siedmom bode, keď sa verejne hlásia k myšlienke sviatostnej vysviacky žien. Pápež bl. Ján Pavol II. v apoštolskom liste Ordinatio sacerdotalis (slov. kňazská vysviacka) sa jasne vyjadril, že sviatosť kňazstva je v Cirkvi rezervovaná iba mužom z vôle Pána Ježiša a Cirkev sa necíti byť kompetentnou túto vôľu Pána Ježiša meniť (porov. Ján Pavol II.: apoštolský list Ordinatio sacerdotalis, In: Acta Apostolicae Sedis 86/1994, str. 545-548; Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 1577, pripravený Kongregáciou pre náuku viery, ale schválený apoštolskou konštitúciou Fidei depositum Jána Pavla II. 15. augusta 1997). Ide síce o riadne pápežské magistérium, ktoré aj bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Jozef Ratzinger označil ako definitívne (konečné). A opätovne sa k tejto téme vrátil a v tom istom zmysle ju označil aj ako pápež Benedikt XVI. (napríklad aj vo svojom príhovore tohto roku na Zelený štvrtok). Z cirkevného hľadiska heretici upadajú už samým skutkom do cirkevného automatického trestu exkomunikácie v zmysle predpisu kán. 1364 Kódexu kánonického práva. Je teda jasné, že obnova Cirkvi sa herézou robiť nedá. Treba súhlasiť s tvrdením Benedikta XVI., že „neposlušnosť nie je cesta k obnove Cirkvi“ a odmietnuť pokusy kohokoľvek, kto by tvrdil, že výzvou k neposlušnosti chce obnoviť Cirkev!

    Výzva teologického fóra na Slovensku z 3. marca tohto roku

    Prvá poznámka: sofistikovanosť a nebezpečnosť

    Formulácia Výzvy je veľmi sofistikovaná. Je to zmes právd, neprávd, poloprávd, populistických myšlienok, pekne znejúcich biblických slov, ale s  vlastnou interpretáciou, nezriedka polopravdivou. Uvediem príklady.

    Prvý príklad vyberám z oblasti magistéria Cirkvi. V bode 5 sa píše o tom, že i dnes Kristus povoláva do služby cirkvi mužov a ženy rôzneho stavu a vzdelania a potom dodávajú, že „v tejto súvislosti podporujeme úsilie našich katolíckych bratov a sestier vo svete, aby sa zmenili cirkevno-právne normy o prístupe k služobnému kňazstvu smerom k väčšej pluralite povolaní“. V takejto formulácii, na jednej strane, zástancovia svätenia žien môžu vidieť to svoje a budú interpretovať „pluralitu povolaní“ v zmysle, že ide o (sviatostné) povolania mužov a žien. Na druhej strane, myslia to signatári Výzvy naozaj tak? Čo ak sa tu myslí pod „pluralitou povolaní“ pluralita výkonu či realizáciu povolania sviatostného kňazstva, napr. pastorácia marginalizovaných, pastorácia rodín, a pod.? Ak by signatári formulovali text jasnejšie v prospech sviatostnej vysviacky žien, určite by sa mohlo hovoriť o ich heréze, a teda aj automatickom cirkevnom treste v zmysle kán. 1364 Kódexu kánonického práva. Ak by ho formulovali jasnejšie v prospech plurality povolaní vzhľadom na pastoráciu, bolo by to v poriadku. Takto z textu, bez toho, aby bolo dodatočne vyžiadané a vypočuté stanovisko signatárov s jasnou otázkou a jasnou odpoveďou, len ťažko možno určiť, aké naozaj je stanovisko signatárov Výzvy ohľadom sviatostnej vysviacky žien, či porušili magistérium Cirkvi, alebo ešte nie. V tom je sofistikovanosť a teda i nebezpečnosť takýchto formulácii. Tu sa žiada dodať, že skutoční pastieri Cirkvi takto učenie magistéria Cirkvi nikdy neformulujú, lebo si uvedomujú, že tým privádzajú resp. môžu priviesť, veriacich do neistoty vo viere. Skrátka, ohlasovanie evanjelia sa takto naozaj nerobí, lebo tu sa skôr učenie evanjelia viac zahmlieva, nie osvetľuje.

    Druhý príklad vyberám z oblasti cirkevnej disciplíny. Napr. v bode 4 si ťažkajú, že „často pastorácia nefunguje, pretože vďaka dlhoročnému blokovaniu reforiem v cirkvi a uprednostňovaniu celibátu pred inými potrebnými vlastnosťami kňazov, máme kňazov, ktorí sú neschopní budovať a viesť skutočné cirkevné spoločenstvá…“ Toto tvrdenie je zavádzajúce a môže pomýliť mnohých dobrých veriacich: je pravdou, že sú niektorí kňazi neschopní viesť cirkevné spoločenstvá, ale rovnako je pravdou, že nie je (a ani nemôže byť) jedinou či nevyhnutnou podmienkou sviatostnej vysviacky kňaza jeho schopnosť stáť na čele cirkevného spoločenstva, ale tou podmienkou je jeho užitočnosť pre Cirkev. Napr. nejaký kandidát kňazstva nemá schopnosť stáť na čele farnosti, ale má schopnosť byť dobrým spovedníkom, alebo vie dobre dávať exercície (duchovné cvičenia), alebo vie veľmi dobre vykladať Písmo sväté, alebo má iné potrebné dary, ktoré sú potrebné a sú na osoh Božieho ľudu v diecéze. Preto biskup môže uznať, že ho v diecéze potrebuje ako kňaza. Požiadavka Teologického fóra chápe kňaza iba ako „lídra“ spoločenstva, ale to nie je celá pravda o sviatostnom kňazstve. Podobne Výzva zavádza aj v prípade kňazského celibátu. Ako sa vyžaduje v Latinskej cirkvi celibát, rovnako sa vyžadujú aj iné potrebné vlastnosti kňazov. Preto obviňovať Cirkev, že kvôli celibátu sú niektorí kňazi nespôsobilí viesť cirkevné spoločenstvá, je naozaj hlboko zavádzajúce a nepravdivé. Gréckokatolícki veriaci by tiež vedeli povedať svoje, napr. aj o schopnosti či neschopnosti ich kňazov viesť cirkevné spoločenstvo.

    Od intelektuálne zdatných teológov by som očakával, že budú formulovať svoje výzvy a požiadavky jasne a teologicky jednoznačne. A oni robia pravý opak: v ich výzve sú sofistikované formulácie, ktoré cirkvi nepomáhajú, iba ju poškodzujú a veriacich môžu iba pomýliť, nie im pomôcť vidieť veci pravdivejšie. Skrátka, intelektuálne zdatní ľudia by nemali zneužívať svoju intelektuálnu zdatnosť na zavádzanie a prekrúcanie v učení a disciplíne cirkvi.

    Druhá poznámka: populizmus Výzvy

    Výzva Teologického fóra má mnoho veľmi ľúbivých fomulácii, ktoré síce prekrásne znejú, ale zavádzajú, alebo umelo konštruujú nejaké problémy. Opäť poukážem na príklady takýchto formulácii.

    Napr. v 2. bode Výzvy sa píše, že „slávenie eucharistie chápeme ako konanie spoločenstva, ktoré sa zasväcuje do Kristovej lásky, preto budeme poukazovať na rozdiel medzi slávením eucharistie len podľa noriem cirkvi a slávením eucharistie aj podľa Ježišovho príkladu“. Slávenie Eucharistie ako konanie spoločenstva či zasväcovanie spoločenstva do Kristovej lásky sú síce veľmi ľúbivé formulácie, ktoré veľmi priaznivo rezonujú uchu veriaceho človeka. No pre mňa je šokujúca druhá časť vety, ktorá rozvíja prvú časť vety do neuveriteľnej konzekvencie: pre signatárov Výzvy je toto dôvodom poukazovať na rozdiel medzi „eucharistiou slávenou podľa noriem cirkvi“ a „eucharistiou slávenou podľa Ježišovho príkladu“. Lebo totiž treba povedať dve veci: 1/ normy Cirkvi ohľadom slávenia Eucharistie sú na to, aby napomáhali kňazom i veriacim sláviť Eucharistiu podľa príkladu Pána Ježiša; 2/ ak niekto slávi Eucharistiu iba podľa noriem, ale bez príkladu Pána Ježiša, treba sa otvorene pýtať: má takýto kňaz ešte katolícku vieru alebo už je len cirkusant? Načo teda toto konštatovanie o rozdiele medzi „normou cirkvi“„príkladom Pána Ježiša“, keď obe veci nevyhnutne patria k sebe? A ako signatári Výzvy vôbec dokážu – a podľa čoho – rozlíšiť, v čom spočíva príklad Pána Ježiša, ak sa nebudú rešpektovať a zachovávať normy Cirkvi o slávení Eucharistie? Azda si vytvoria vlastné normy či vlastný spôsob slávenia sv. omše alebo chcú ponechať „príklad Krista“ pri slávení na kreativitu jednotlivých kňazov a na ich umelecké sklony? Preto toto tvrdenie mi pripadá ako populistické, lebo namiesto toho, aby poukázali, že normy nutne musia byť spojené aj s príkladom Krista a príklad Krista v slávení potrebuje nutne aj normu, spôsob slávenia, tieto dve k sebe prináležiace veci stavajú do populistického protikladu, že sú to práve oni, ktorú chcú sláviť Eucharistiu podľa príkladu Pána Ježiša. Akoby po tom netúžili aj iní kňazi…

    Iný príklad. V bode 5 píšu, že „na Slovensku máme aj mnoho kňazov, ktorí sa rozhodli vstúpiť do zodpovedného vzťahu so ženou a do manželstva, a preto podľa súčasných cirkevných noriem museli ukončiť svoju verejnú kňazskú službu“. A práve signatári Výzvy sú tí, ktorí sa hlásia „k týmto svojim kolegom a bratom a odmietajú ich pokladať za vylúčených zo sviatosti a spoločenstva.“ No, nikde vo Výzve nenájdete tvrdenie, že už predtým sa sami a dobrovoľne rozhodli vstúpiť do iného „zodpovedného vzťahu“ a to s Bohom a jeho Cirkvou v záväzku celibátu. Porušenie záväzkov pred Bohom a Cirkvou je jednoducho hriech. Lenže vo Výzve Teologického fóra z 3. marca 2012 pojem „hriech“ by ste hľadali márne. Vo Výzve hriechu niet, tam miesto pre hriech niet. Iba samé milosrdenstvo, ústretovosť, pochopenie, vychádzanie v ústrety. Apoštol Pavol o tých Bohu zasvätených vdovách, ktoré dali Bohu záväzok čistoty pre nebeské kráľovstvo a potom záväzok porušili a vydali sa, hovorí, že „niektoré sa už obrátili späť za satanom“ (1 Tim 5,15). My o týchto našich kňazských bratoch, ktorí sa civilne zosobášili, tak tvrdo ako apoštol Pavol nehovoríme, ani ich neodsudzujeme, ale cítime sa povinní pomenovať veci jasne, že je to hriech. A kde je hriech, tam sa vyžaduje aj ľútosť, aj pokánie. V mene Pána Boha a z poverenia Cirkvi od každého, kto pácha hriech, sa žiada ľútosť v pokore a v pokore aj pokánie. Preto považujem za populistické, ak hovoria iba o ich „novom“ vzťahu, a mlčia o tom predchádzajúcom.

    Našli by sa ďalšie a ďalšie podobné príklady, ale azda tieto na vysvetlenie postačia. Každý rozumný a katolícky zmýšľajúci čitateľ pochopí, ako sa vo Výzve veci účelovo formulujú a že im preto nemožno skutočne dôverovať.

    Zneužitie témy výhrady vo svedomí

    Téma, ktorú však považujem za veľmi závažnú, som našiel v rozhovore predsedu Teologického fóra pána Karola Moravčíka v rozhovore s Imrichom Gazdom, docentom na katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, v článku publikovanom na portáli Svet kresťanstva. Predseda Teologického fóra spomenul v poslednej vete rozhovoru aj tému výhrady vo svedomí tentoraz nie vo vzťahu k štátnej moci, ale voči cirkevnej autorite. Citujem: „Výhrada svedomia predsa nie je a nemôže byť formulka, o ktorú sa sporíme len so štátnymi úradmi. Je to princíp, ktorý poznávame a žijeme každý sám za seba a vďaka cirkvi, nie proti cirkvi“. Aj keď použil to „vďaka cirkvi, nie proti cirkvi“, z kontextu je isté, že použil argument výhrady vo svedomí proti autoritám Cirkvi. Na Slovensku túto tému proti autoritám Cirkvi po roku 1989 azda takto radikálne vo „vnútri Cirkvi“ ešte nikto nepostavil. Nebudem sa dotýkať témy výhrady vo svedomí voči štátnej autorite, lebo je to iná téma. Dotknem sa iba krátko výhrady vo svedomí proti autorite Cirkvi.

    Tam, kde ide o témy magistéria Cirkvi, kedy Cirkev z poverenia Krista vykladá poklad viery, nejestvuje výhrada vo svedomí a nijaký kresťan katolík si nemôže uplatniť či deklarovať niečo pod zámienkou princípu výhrady vo svedomí. Prakticky to znamená, že ak by si niekto chcel v tejto oblasti uplatniť výhradu vo svedomí, môže to urobiť iba s veľmi vážnymi následkami: ocitne sa mimo Katolíckej cirkvi! Katolícka cirkev nikomu nemôže a ani nevnucuje svoju katolícku vieru, ale kto povýši svoje názory a postoje nad vieru Katolíckej cirkvi, de facto zakladá si svoje osobné (či vlastné) náboženstvo, ktoré už však nie je katolíckym, hoci by eventuálne ostali v ňom niektoré prvky katolíckej viery. Predseda Teologického fóra tým naznačil veľmi veľa: Výzva teologického fóra je postavená na princípe výhrady vo svedomí signatárov Výzvy. Pre mňa ako katolíka je to „mrazivé“ zistenie, čím v skutočnosti Teologické fórum ako také je! Nie je pro-cirkevné, ale chce reformovať Katolícku cirkev „na svoj obraz“ a podľa svojich postojov.

    Záver

    Chcem poprosiť svojich spolubratov kňazov angažujúcich sa v Teologickom fóre, aby nespôsobovali Cirkvi na Slovensku takéto „rany“, aby svoje intelektuálne danosti a schopnosti využívali v prospech Cirkvi. A prosím všetkých, kňazov i veriacich, sympatizantov Teologického fóra, aby sa od Výzvy a podobných záležitosti dištancovali a nedávali tak Teologickému fóru „morálnu oporu“ pre takúto činnosť. Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad tým, že nás Teologické fórum na Slovensku, ale aj v zahraničí, ba priamo v Ríme, na rímskych univerzitách, takto negatívne zviditeľňuje.


    Autor: Ján Duda @ 20:12 16/04/2012

Počet komentárov: 279

WP_Cloudy
  • Emanuel:

    Pre tých, ktorí si myslia, že sv.Peter po “kňazskej vysviacke” nadalej užíval manželské právo (vzťah s manželkou):

    1. Smysl pojmu „celibát“: zdrženlivost

    Prvním a nejdůležitějším předpokladem poznání historického vývoje
    kterékoli instituce je správné určení pojmů, na nichž se zakládá.

    U církevního celibátu se jasně a stručně udává jeden z největších dekretistů,
    neboli komentátorů Gracianova Dekretu, sepsaného kolem
    roku 1140, který shrnuje a vykládá celý materiál církevněprávní tradice
    prvního tisíciletí církve. Tímto dekretistou je Uguccio z Pisy. Ve
    své Sumě zmíněného Dekretu napsané kolem roku 1190 začíná komentář
    k pojednání o celibátu2 těmito slovy:

    „V tomto oddílu začíná (Gracian) pojednávat zvláštním způsobem o zdrženlivosti duchovních (continentia clericorum), to znamená o zdrženlivosti, kterou mají zachovávat tím, že neuzavírají manželství, a je-li uzavřeno, že ho neužívají
    (in non contrahendo matrimonio et in non utendo contracto).“

    Z těchto slov zcela jednoznačně vysvítá dvojí povinnost: neženit
    se a neužívat manželství uzavřené už dříve. Z toho jasně plyne, že už
    v té době, to je na konci 12. století po Kristu, existovali kněží, kteří
    byli ženatí předtím, než přijali svátost svěcení.

    Ze samotného Písma svatého skutečně vyplývá, že svěcení ženatých
    mužů bylo něčím normálním, když svatý Pavel předpisuje svým
    žákům Titovi a Timotejovi, že takoví kandidáti mají být ženatí jen
    jednou.3

    Alespoň o SVATÉM PETRU víme s jistotou, že byl ženatý,
    a snad to platí i o ostatních apoštolech, když říkal Petr Mistrovi: „My
    jsme opustili všechno, co jsme měli, a šli jsme za tebou. Co tedy budeme
    mít?“ Na tuto otázku Ježíš odpověděl: „Amen, pravím vám:
    Nikdo není, kdo by opustil dům nebo ženu nebo bratry nebo rodiče
    nebo děti pro Boží království, aby nedostal mnohokrát víc v tomto
    čase a v budoucím věku život věčný.“4

    Zde se už jeví tehdejší první povinnost církevního celibátu, totiž
    zdrženlivost od jakéhokoli užívání manželství po svěcení a je zjevné,
    že je z něho závazně odvozena. V této povinnosti tkví skutečný smysl
    celibátu, který je dnes obecně zapomínán, ale který byl v celém
    prvním tisíciletí a také nadále všem známý: úplná zdrženlivost od
    každého plození dětí, i od toho, které je dovolené a dokonce povinné
    v manželství.

    Opravdu všechny první psané zákony mluví o tomto zákazu, to je
    o dalším plození dětí, jak doložíme se vší patřičnou jasností v druhé
    části. To je důkaz, že vzhledem k množství duchovních, kteří byli
    předtím ženatí, se musela tato povinnost rozhodně vyžadovat a že
    zákaz oženit se měl na počátku důležitost spíše druhotnou a objevil
    se, teprve když církev více upřednostňovala a později přímo žádala
    neženaté kandidáty, z nichž se rekrutovali téměř nebo výhradně
    všichni kandidáti svátosti svěcení.

    Abychom podali úplný obraz tohoto prvního smyslu církevního
    celibátu, který se už od začátku správně nazýval „zdrženlivost“, musíme
    hned upozornit, že kandidáti mohli přistoupit ke svátosti svěcení
    a zříci se užívání manželství jenom se souhlasem manželky, protože
    ona měla ze svátosti manželství nezcizitelné právo na užívání
    uzavřeného a dokonaného manželství, a to bylo nerozlučitelné. Ke
    složitosti problémů vyplývajících z takového vzájemného zřeknutí se
    vrátíme v druhé části.

    Pokračovanie na: http://files.boh-jeziskristus-cirkev-matka.meu.zoznam.sk/200000011-01d1702cb4/33%20Celibat%5B1%5D.pdf

  • Dominik:

    Mária Č. (môžbyťže aj Emanuel)
    Ak sa zobudíš do daždivého rána, potom výrok, že dnes sa Tvojím oknom prší nemôže byť pravdivý podľa toho, či ho povie nejaký Rybár alebo Duda. Nielenže je táto metodika spracovávania faktov o realite scestná, ale vedie aj k nechutným záverom typu …myšlienky (rozumej práve tohto človeka) sú lži a polopravdy šikovne zamiešané aj s niektorými pravdivými faktami ako napr. ….

    Tvoje myšlienky ma mrzia o to viac, že
    * väčšina faktov, ktoré som vybral, sú historické alebo štatistické údaje
    * platí stará právnická zásada in dubio pro reo a Ty si sa štylizovala do role inkvizítora par excellence
    * ste osobne presvedčení (s Emanuelom), že ste kresťania

    Už len ako perličku na margo Tvojich smutnokrásnych myšlienkových pochodov uvádzam, že
    * svoj zdroj som uviedol až na druhý pokus,
    * nebol to priamy úmysel škodiť tomuto fóru, ale reakcia na Tvoje (a Emanuelove) rozsiahle zdroje, ktorých verbálna a myšlienková majestátnosť stopercentne prekrýva pôvodný úmysel
    * v prvej reakcii (bez poznania môjho zdroja) si sa nevyjadrovala k pôvodcovi môjho zdroja, ale len s ironickým podtónom ocenila rozsah samotných myšlienok
    * je práve možno vrcholom Tvojej necitlivosti a prejavom neúcty oceňovať svoju vlastnú individuálnu úroveň poznania akurátne na stránkach váženého profesora kánonického práva povzdychmi typu …ešte tak spoznať význam pojmu “cirkevný zákon”… .
    * je naivné domnievať sa, že v informačnom veku budú na stránky prof. Dudu vstupovať len názorovo jednofarební

    Okrem iného si aj manipulátor machiavelistického typu.
    Neschopnosť zmieriť sa s faktami (ktorých si ako kresťanka len dedičkou bez zodpovednosti za to, že sú práve také aké sú) Ťa vedie 1. k úvahám o motívoch toho, kto fakty prezentuje (…motívom nemôže byť…), 2. k nefunkčným návodom na ich prekrútenie (…kľaknúť a pritom spomínať…), 3. alebo k osobnej rezignácii usilovať sa poznať účelovo vydávanej za pokoru (je to ťažká otázka pre mňa –, …je to pre mňa tajomstvo…). Alebo inak: je pre Teba dôležité všetko okolo vrátane seba samej, len nie obsah myšlienok. Jemný životný filter Ťa spoľahlivo chráni pred všetkými názormi, ktoré by mohli narušiť Tvoje PRAVDIVÉ videnie sveta.

    PS.
    Adresátom väčšiny myšlienok by pokojne mohol byť aj Emanuel. Len ako príklad: je schopný degradovať zástupcu Boha na Zemi (pápež ako celibátnik) na úroveň obyčajného laika len preto, že sa osobne potrebuje vysporiadať s jednoduchým historickým faktom: pápež ako biologický otec detí. Ako keby obludnosť tohto faktu z pohľadu jeho osobného celoživotného celibátu mohol znížiť odkaz na fakt, že pápež je tiež len človek alebo Tvoj odkaz, Mária Č., že …celibát riešia laici… .

  • Jaro:

    žasnem nad tým aké siahodlhé dišputy ste schopní rozvíjať na jednom elementárnom dohade vyslovenom niekde na začiatku – na otázke či kňaz ktorý spáchal trestný čin pohlavného zneužívania maloletej osoby má požívať status chránenej osoby zo strany cirkvi alebo má byť súdení ako každý občan…. miesto vysvetlenia že osoba, ktorá temto názor razí vlastne len nemá jasno v danej problematike a pletie si dojmy s pojmami ste sa pustili do ťažkých filozofických debát – pričom táto téma je zodpovedateľná jednou vetou….

  • Mária Č.:

    Dominik,
    ďakujem za veľmi podrobnú analýzu mojej osoby. Je to zdarma, u odborníka by som musela za to zaplatiť. Ešte raz ďakujem.

  • Vladimír:

    Jaro,
    ak by si na ulici v SR podal ruku sto ľuďom, podľa normálneho rozdelenia pravdepodobnosti si štatisticky podal ruku jednému človeku, ktorý je zapletený do neobjasneného trestného činu (za rok 2011 celkovo 47182 neobjasnených TČ). Pravdepodobnosť objasnenia TĆ s časom klesá, teda zjednodušene povedané, Slovensko je plné gaunerov, ktorí sa proti zákonom tohto štátu previnili niekde na škále >prečin-trestný čin-zločin<, nebudú však nikdy potrestatní a právoplatne odsúdení. Pri zjednodušenom odhade možno početnosť tejto skupiny spolublížnych kvalifikovane odhadnúť na niekoľko desaťťtisíc. Samozrejme, že to všetko nie sú úkladní vrahovia (nájdu sa však aj takí), veď dnes je TĆ aj trojnásobná krádež čohokoľvek v megastore. Títo ľudia sa previnili, a pokiaľ sa sami neudajú a o svojom čine aj nepodajú dôkazy, jednoducho ako nepotrestatní páchatelia aj zomrú. To je krutý fakt.

    Už Ti tu ktosi napísal veľmi starú myšlienku rímskeho práva, že bez žalobcu niet sudcu. Ohlasovaciu povinnosť TĆ má síce každý občan SR a príslušné orgány musia konať vo veci zo zákona, len problém je v tom, že ľudia neradi asistujú pri narodení TĆ pre orgány tohto štátu. Príčin je celý rad, možno obyčajná ľudská príčina je to, že takému človeku začínajú celkom určite len a len problémy, ak nerátame s benefitom typu úľava na svedomí a zadosťučinenie.

    Predmetom Tvojho záujmu na tomto fóre je tá časť kauzy "Boj proti Výzve TF a boj proti predstaviteľom TF", ktorú

    by sme mohli klasifikovať podľa Trestného kódexu ako "latentnú mravnostnú kriminalitu v podmienkach RKC". Pre

    verejnosť sú najznámejšími skutkovými podstatami tejto kriminality trestné činy
    1.
    znásilnenia
    2.
    pohlavného zneužívania
    3.
    obchodovanie s ľuďmi
    pričom toto fórum už pertraktovalo viacero aspektov pedofílie z môjho bodu dve.

    Myslím, že by nebol problém nájsť štatisticky významnú závislosť hypotézy, že medzi celibátom a odsúdenými celibátnikmi je vzťah, nehovoriac už o hypotéze, že takýto vzťah je medzi celibátom a počtom oznamení priamo z prostredia RKC.

    Jaro, prosím Ťa, nerieš to.
    Viem, pedofília je aj zdravotný, psychicko-psychologický, spoločenský a morálny problém. A, a na to netreba zabúdať, aj finančný a pre spoločnosť ekonomický problém.
    A pre RKC ešte aj nesmierne delikátny, intímny problém.

    Zober to, prosím takto:
    RKC je storočiami dobre formalizovane prepracovaný a fungujúci systém s vlastnou právnou štruktúrou vrátane sankčnej oblasti pre prestupiteľov. Ak sa navyše pri svojich krokoch opiera o Boha, potom akékoľvek konanie kňazov, ktoré by bolo možné posudzovať ako porušenie právneho poriadku Slovenskej republiky vrátane trestnoprávnych kódexov, je potrebné ponechať predovšetkým na konanie RKC samotnej. Ak predstavitelia a orgány tejto štruktúry rozhodnú, že pre ďalšie konanie v príslušnej kauze je potrebné spolupracovať s orgánmi a organizáciami štátu (napr. polícia, prokuratúra, ústavné liečenie…), tak to jednoducho urobia. Ale prečo by sa mali zverajňovať menej závažné prípady, ak o nich RKC takto rozhodne?
    Analógiou pre Teba by mohla byť napr. dopravná nehoda:
    Nie každý stret áut sa končí smrťou jej účastníkov. Dokonca je legálne aj to, že zrážka bude len poistnou udalosťou a Ty ani nemusíš prizvať Políciu, aby takúto udalosť zaevidovala do štatistík ako dopravnú nehodu. Toto sa udeje len a len na základe vzájomnej dohody a Vášho individuálneho posúdenia celej udalosti. Tada štát Ti ako účastníkovi aj dôveruje.

    Viem Jaro, máš poznámku k faktu, že je to defacto licencia na ututlávanie trestných činov, o ktorú som Ťa vlastne poprosil.
    Uváž aj toto:
    Kňazi kontemplujú (dokonca povinne) denne aj s Bohom. Ak má byť výsledkom trestného konania a rozsudku v materiálnej oblasti väzenie (trest) a v nemateriálnej oblasti úľava na duši pre delikventa a zadosťučinenie pre obete a konkrétni ľudia v RKC a príslušný kňaz sa napriek tomu rozhodnú tieto nemateriálne benefity neposkytnúť sebe a obetiam, nielenže všetci zodpovední zaťažujú nadosmrti svoje svedomie, ale riskujú aj to, o čo sa celým svojím životom usilujú a snažia! Povedal by som, že sa už nemožno v živote viac spreneveriť svojej viere.
    Na tom, prosím, stavaj svoju dôveru v múdrosť RKC v jednotlivých konkrétnych prípadoch.

  • Pavel:

    Vladimír,
    niečo si nedopovedal.

    Aký by mohla mať RKC motív (cieľ, zámer) konať práve tak, aby zjavný TČ ustála vo vlastnej réžii? Ponúka sa jeden jediný: dobré meno firmy RKC!
    Keďže RKC je výnimočná a s ničím neporovnateľná organizácia fundovaná z vôle Božej, vychádza mi z tohto toto:
    1.
    Buď je 100% prípadov, o ktorých sa RKC vo svojej štruktúre dozvie, automaticky (bez pardonu) postúpených neodkladne na riešenie orgánom činným v TK a RKC je tak navyše aj príkladom bezprecedentnej občianskej lojálnosti voči štátu
    2.
    Ak pripustíme, že existuje čo i len jeden, v štruktúre RKC utlmený, prípad, ktorý spĺňa znaky konania podľa trestnoprávnych kódexov, potom je to čosi, s čím sa ako veriaci človek neviem osobne zmieriť a vyrovnať. Takto, v mene dobrého mena RKC, vzniknutá dvojtvárnosť kňazov a biskupov je v mojich očiach niečo neslýchané, čoho rozmery prekračujú všetky moje predstaviteľné hranice a neopísateľným spôsobom aj urážajú nielen mňa ako človeka, ale tiež mojich rodičov a všetkých statočných kresťanov, ktorých poznám a ktorých som doteraz stretol.

    Toto osobné vyznanie doplním ešte o slovné spojenie “pápež ako biologický otec svojich detí”. Odkedy som si ho tu prečítal, prenasleduje ma to ako nočná mora. V súvislosti aj s inými historickými faktami o pápežoch je to skutočné zrútenie môjho takmer 40 rokov budovaného vnútorného obrazu o tomto svete. Čítal som viacero kníh kňazov žijúcich uprostred vojnových udalostí a masového zabíjania ľudí, ktorí dospeli k svojej celkom individuálnej pravde: “nakoniec ti ako jediná istota na tomto svete zostane len tvoja viera”. Pohrávam sa s myšlienkou, že mohli mať pravdu.

  • Emanuel:

    Pavol, Ježiš Ťa miluje
    Zaiste, každý z veriacich by mohol povedať, ako mu Boh vo viere pomáha a tiež skrze RKC. Ak máš taku skusenosť, tak som rád,len by som Ťa chcel poprosiť, žeby si nepoužíval slovo: “firma” pre RKC, pretože to vyznieva ako keby RKC bola len ľudská ustanovizeň.
    Ďakujem, že si…

  • Jaro:

    Vladimir: opat romanticke uvahy bez principialnej znalosti problematiky… odpovedat sa da pomerne strucne…
    a) Plati Ustava a na nu nadvazujuca legislativa vratane trestneho prava pre vsetkych obcanov statu
    alebo
    b) budeme definovat “vynate” skupiny deklarujuce interny system vyvodzovania zodpovednosti v ramci vlastnych struktur?

    bavime sa tu o zavaznej trestnej cinnosti akou zneuzivanie mladistvych je… asociacia s dopravnou nehodou je nenalezita, amaterska a detinska.

    po aku zavaznost TC by to malo platit? znasilnenie este ano, vrazda uz nie… alebo????

  • Gero:

    Emanuel,
    sedemkrát použitý pojem RKC v Pavlovom článku so super závažným obsahom Ti nezabránil, aby si mu vytkol, prepytujem, to najdôležitejšie: že RKC nie je firma!

    Vieš vôbec, čo je v článku napísané?
    1. ľudia často dospejú k osobnému poznaniu: vieru áno, cirkev nie (zmedituj posledné myšlienky). Pavel sa tiež s myšlienkou pohráva (aj zato mu ďakuješ????)
    2. RKC tým, že ustojí čo i len jeden čin so znakmi TĆ, OBETUJE v mene dobrého mena RKC DUŠE všetkých aktérov, ktoré vystavuje riziku PEKLA!
    3. Ak prípad z bodu 2 v RKC existuje (myslíš si osobne, že áno?), potom pripúšťame celkom určite aj evidentný FAKT dvojitej morálky. UVEDOM SI, že nie u nejakých ateistov alebo hľadajúcich, ale direkt u všetkých aktérov v RKC + u TÝCH NAJVYŠŠÍCH (biskup, arcibiskup), ktorí o postupe v celej veci ROZHODUJÚ, lebo tak to tam máte subordinačne ustálené.

    Emanuel, Emanuel,
    nemáš Ty niekedy pocity rozpoltenosti?
    Na jednej strane nemôžeš Moravčíka&spol., TF a ich názory (v ktorých je iskierka nádeje na zmenu existujúceho stavu pre všetkých nás laikov) ani vystáť, na druhej strane prechádzaš hlbokým mlčaním a neustálym osobným ignorovaním hromadu, obrovskú hromadu súčasných (a ako dokazujú aj samotní pápeži)aj historických problémov, ktoré bude potrebné skôr či neskôr v RKC riešiť.

    Ver mi, Emanuel, či si to praješ alebo nie, s Tebou alebo bez Teba, dnes alebo zajtra, zmena RAZ BUDE REALITOU. Zmena je život a v predátorsky kreovaných ľudských štruktúrach má nádej na slnko VŽDY LEN TO ZDRAVÉ, ŽIVOTASCHOPNÉ.

  • Emanuel:

    Gero
    Čo navrhuješ?
    Napíš, konkrétne.
    Ďakujem vopred za úprimnú odpoved.

  • Hlas ľudu:

    Áno v katolíckej cirkvi je veľa problémov a sú v nej aj takí, ktorí sa nesprávajú v súlade s Kristovým učením a to bez ohľadu na ich postavenie. Tak isto vývoj v KC nebol bezproblémový veď ani nie je čudo veď ide o spoločenstvo ľudí a nie anjelov. Keď však pozrieme v akom katastrofálnom stave je celá spoločnosť, tak nekvalita v KC je HLBOKO pod všeobecnú úroveň. Ba práve naopak katolícka cirkev patrí medzi ojedinelé spoločenstvo, kde sa ľudia zamýšľajú nad životne dôležitými otázkami a dokonca pre svoj život VYVODZUJÚ Z TOHO DUOSLEDKY ! Ako Kristus povedal ani brány pekelné ju nepremôžu (nech už sa na tejto diskusii zabávate akokoľvek)!

    Iste aj v katolíckej cirkvi musí prebiehať diskusia k jednotlivým témam, ktoré sú dôležité pre konzistentnosť svetonázorových postojov jej členov. Táto stránka pomáha predovšetkým veriacim kresťanom, aby si ujasňovali takéto postoje a preto pánovi profesorovi Dudovi za to treba vysloviť UZNANIE, že vytvoril takúto možnosť.
    Ubezpečujem Vás, že KC vzhľadom na vonkajšie postavenie, ale aj na vnútorné formujúce sa pomery, nie je v situácii, v ktorej by jej členovia sa nemohli SLOBODNE vyjadrovať (a týka sa to aj kňazov bez ohľadu na ich hierarchické postavenie).

    Viď napríklad kňazov z Jarku. Nuž čo takého strašného sa im stalo. Musia sa sami živiť, ale nik ich neprenasleduje a hovoriť môžu čo len chcú.

    Je tu druhý pól liberálnych kňazov zverejňujúcich svoje názory na stránke teofóra.
    Tiež im nikto nič nerobí.

    No a je tu tiež stránka pána profesora Dudu, ktorý sa snaží o vyvážené postoje v súlade s učiteľským úradom cirkvi. Som presvedčený, že jeho prístupom k diskusiám sa vytvorí platforma pre skutočný dialóg vedúci k ozdraveniu názorov v NAŠOM spoločenstve. Preto mu patrí za to vďaka, aj keď tá diskusia nemusí byť vždy optimálna.

  • Gero:

    Emanuel,
    začínaš dokazovať, že sa skutočne ….rád pousmievaš a najradšej máš radosť z Pravdy…., ktorou je dvojtvárnosť.
    Spústu otázok utlmuješ ignorantstvom, ďakuješ však …vopred za úprimnú konkrétnu odpoveď…. …za návrh…. PREBOHA, KOMKRÉTNE ČOHO (návrh čoho)?

    Ak som ešte v klube slušných, potom mi, prosím, odpovedz, aspoň na konkrétnu otázku z bodu 3. z dátumu 21.6., čas 7.17
    Stačí len A alebo N, prípadne 1 alebo 0 s tým istým významom: existuje/neexistuje.
    Ako si si všimol, veľkoryso Ti pritom odpúšťam čo i len krátku úvahu o dvojtvárnosti v RKC.

    Emanuel,
    za písmenko A alebo B Ti vopred ďakujem.

  • Emanuel:

    Gero
    o tom radšej sukromne emanuel@pobox.sk
    Boh Ťa miluje a má s Tebou úžasný Plán
    A čo hovoríš na Výzvu TF ?

  • Gero:

    tak pŕŕŕ, Emanuel.
    Týmto už skutočne atakuješ hranice slušnosti a dobrého vkusu!
    Potom, čo…..
    – ľudia venovali tejto téme kus svojho života a času a povedali VEREJNE svoj názor
    – si inkriminoval kdekoho tromfami „Božie prikázania“,
    – tu ľudia aj celkom osobne poodkrývali skryté zákutia svojej duše,

    ….Ty nie si schopný povedať VEREJNE a ČESTNE jedno z dvoch slov áno/nie na otázku:
    „čo si myslíš, existuje v podmienkach RKC čo i len jeden prípad, ktorý má znaky TČ podľa SK legislatívy?“
    ??????????????

    Ak uvážim, že Ti tá istá cirkev, ktorú ideš teraz chrániť mlčaním, aj bezhranične dôveruje a dáva Ti nielen možnosť, dokonca aj povinnosť verejne diskutovať v §39 KKC, bude Tvoja neschopnosť verejne povedať svoj názor púhym slovom áno/nie aj
    – neskutočnou urážkou
    – a neskutočným pohŕdaním (na úrovni napľutia do tváre)
    všetkými, ktorí na toto fórum k tejto téme vystúpili
    (Aj žiadna odpoveď tento raz bude výrečnou odpoveďou).
    Vopred Ti , Emanuel, ďakujem.

  • Emanuel:

    Hlas ľudu
    Dobre si vystihol situáciu:
    “Viď napríklad kňazov z Jarku. Nuž čo takého strašného sa im stalo. Musia sa sami živiť, ale nik ich neprenasleduje a hovoriť môžu čo len chcú.

    Je tu druhý pól liberálnych kňazov zverejňujúcich svoje názory na stránke teofóra.
    Tiež im nikto nič nerobí.”
    ===

    Otázne však je: čo je horšie?
    Vysluhovať sviatosti v stave verejnej exkomunikácie (prípad kňazov z Jarku) alebo pristupovať k Sviatostiam, pretože si myslia, že ich sa exkomunikácia netýka (prípad TF)

    Uvidíme kam ako sa to bude vyvýjať.

  • Pavel:

    Emanuel,
    keď niekto napíše:
    …keď však pozrieme v akom katastrofálnom stave je celá spoločnosť, tak nekvalita v KC je HLBOKO pod všeobecnú úroveň. Ba práve naopak…
    (Hlas ľudu)

    a niekto ako reakciu toto:
    …dobre si vystihol situáciu…
    (Emanuel)

    tak si vlastne pochválil toto:
    “nekvalita v RK je VYSOKO nad všeobecnú úroveň, pričom všeobecná úroveň je daná katastrofálnym stavom celej spoločnosti”
    Nechtiac Ti pravdepodobne bola do pochvaly vnuknutá pravda o reálnom stave v spoločnosti!

  • Gero:

    Emanuel, ďakujem.
    Toto nepotrebuje komentár.

    Ďakujem, že ste … prijali pozvanie k diskusii.
    Láska sa raduje z Pravdy.
    Boh Ťa miluje a má s Tebou úžasný Plán.

  • Z.:

    Dôkazy, že TF pracuje proti Slovensku a proti kresťanstvu a proti Bohu.

    http://teoforum.sk/?id=7&view_more=1103 – celý text:
    Sympózium Európski myslitelia – 22. – 23. jún 2012
    02.6.2012 10:06:55
    Ako pokračovať – ako nanovo začať? (50 rokov od II. vatikánskeho koncilu)
    Hostia: prof. P. M. Zulehner a H. P. Hurka.

    Hlavným hosťom sympózia je významný rakúsky teológ prof. P. M. Zulehner, ktorého prednáška pod názvom: Ako sa nám/Jemu darí v cirkvi? Skutky, nie slová reformujú cirkev bude hlavným príspevkom piatkového dňa.

    V sobotu bude našim hosťom H. P. Hurka – predseda rakúskej platformy Wir Sind Kirche.

    Sympózium začne v piatok 22. júna o 13.30 hod.
    Kompletný program Sympózia je v priloženom súbore.

    Pre prihlásenie sa na Sympózium pošlite vyplnenú prihlášku e-mailom (alebo faxom) v termíne do 11. júna, ale najlepšie hneď 🙂 na adresu: projekty@cep.sk

    Organizátorom okrem TF je aj CEP (viď mail: projekty@cep.sk). CEP znamená Centrum pre európsku politiku http://www.cpep.sk/?id=51&L=0. U nich v časti “Ciele a činnosti” sa človek nedozvie, čo je ich hlavným cieľom, majú tam len všeobecné bláboly … ale ich hlavným cieľom je likvidácia národného a kresťanského povedomia a kresťanstva ako takého. Ako sa to dá zistiť? Dá sa to zistiť jednoducho – naštudovaním ich webstránky, hlavne v časti výročné správy a “Náš tím” (preklikať si jednotlivé mená – kde študovali, s kým spolupracovali, na akých projektoch). A ešte si treba naštudovať stránku medzinárodnej organizácie – ich “matky”.

    Aj tu platí: “Kto chce z vlkmi žiť, musí s nimi vyť.”. Ak sú títo ich európski spolupracovníci zameraní na likvidáciu národného povedomia a kresťanstva ako takého; a CEP s nimi roky kooperuje … a TF kooperuje s CEP … všetci musia vyť rovnako.

  • nike air max 90:

    I抦 not that much of a online reader to be honest but your blogs really nice, keep it up! I’ll go ahead and bookmark your website to come back in the future. All the best
    nike air max 90 http://www.nikeairmax-2017.cz

Pridaj komentár