Arcibiskup metropolita Denveru Mons. Charles Joseph Chaput v Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule predniesol v utorok 24.8.2010 o 9. hodine v rámci XV. sympózia Slovenskej spoločnosti kánonického práva prednášku na tému Žiť v pravde: náboženská sloboda a poslanie katolíkov v novom poriadku sveta. Pán arcibiskup je už späť v Denveri vo svojej arcidiecéze. Napísal, že cesta prebehla v poriadku. A aj keď na Slovensku nemohol – pre iné pracovné povinnosti – ostať dlhšie, ostala mu z nej pekná spomienka, ktorú si uchováva v srdci a pozdravuje všetkých, ktorých tu na Slovensku stretol. V nasledujúcich riadkoch chcem načrtnúť myšlienkový prierez obsahu jeho prednášky, ktorú som už v predchádzajúcom príspevku nazval, že je pre Slovensko posolstvom.
Cena utrpenia i cena zbabelosti
Arcibiskup začal svoj príhovor citátom Tertuliána, že „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov“ a dodal, že Slovensko, ktoré bolo gniavené nacistickým i komunistickým režimom je ideálnym miestom, aby sme si to znova pripomenuli, pretože Slováci „poznajú skutočnú cenu kresťanského svedectva zo svojej trpkej skúsenosti, ale aj, žiaľ, cenu zbabelosti, kolaborácie so zlom“. Potom, keď spomenul niektoré rozdiely medzi Amerikou a Európou povedal, že „tieto rozdiely nič nemenia na skutočnosti, že naše cesty do budúcnosti konvergujú“, že „dnes, v období globalizácie sú výzvy, ktorým čelia katolíci v Amerike sú temer rovnaké ako v Európe: čelíme agresívne sekularizovanej politickej vízií a konzumného ekonomického modelu, ktorý v praxi ústi do nového druhu štátom podporovaného ateizmu, hoci to nemusí byť explicitný zámer“. A o súčasnej americkej i západoeurópskej spoločnosti hovorí: „toto nie je správanie (vlády), ktorá hľadí na katolícku Cirkev ako na dôležitého partnera vo svojich plánoch pre 21. storočie. Práve naopak. Tieto udalosti naznačujú objavujúcu sa systematickú diskrimináciu Cirkvi, ktorá sa už zdá byť neodvratná. Západ sa posúva k „nehumánnemu“ humanizmu“.
Život v pravde a dve lži dnešného sveta
Ak chce Cirkev poctivo odpovedať na tento trend, musí čerpať ponaučenie z toho, ako žila za totality. Katolícky odpor voči týmto trendom – uvádza denverský arcibiskup – musí byť založený na Kristových slovách: Pravda vás vyslobodí (Jn 8,32). Žiť v pravde, znamená živť podľa Ježiša Krista a Božieho slova, žiť slovami a príkladom. Ukázať, že pravdy katolíckej viery sú hodné toho, aby sa pre ne aj trpelo i zomieralo, lebo Boh žije. Žiť v pravde znamená nazývať veci ich pravými menami. Ale i odhaľovať lži, ktoré niektorí ľudia chcú nanútiť katolíkom. Podľa neho existujú dve najväčšie lži dnešného sveta: prvou lžou, ktorá sa dnes ľuďom i katolíkom predkladá ako „overená pravda“ je, že kresťanstvo nemalo významný vplyv na rozvoj našej súčasnej západnej kultúry a že západné hodnoty a inštitúcie môžu byť skutočnými hodnotami aj bez toho, žeby boli morálne kresťanskými. A dodáva, že spisovateľ Orwel napísal svoju novelu v roku 1984 použijúc dramatizáciu tzv. pamäťovej diery. A Chaput pripomína, že dnes sú dejiny Cirkvi a dedičstvo západného kresťanstva zatláčané zámerne do takejto pamäťovej diery. A tí, čo to robia, robia to omnoho inteligentnejšie, elegantnejšie než kedysi ich predchodcovia. Druhou lžou, ktorou dnes žijeme, je demagógia o nejestvovaní nemennej pravdy, že všetko je relatívne. Je to dnes občianske náboženstvo Západu. Vraj dnes nikto nemá pravdu, čo jeden považuje za pravdivé, iný to poprie a vyznáva svoju „pravdu“. V mene tolerancie, začíname tolerovať hrubú netoleranciu; v mene „úcty k iným kultúram, zneucťujeme našu vlastnú kultúru. Takto sa politické inštitúcie stávajú nástrojmi nového barbarstva. Richard Waever už dávno napísal, že „relativizmus musí napokon viesť k režimu sily“.
Mons. Chaput: Dovoľte mi zhrnúť, čo som povedal
Po prvé: myšlienky majú svoje dôsledky a zlé myšlienky majú zlé dôsledky. Dnes žijeme pod nadvládou veľmi deštrukčných myšlienok. A proti tomu musíme niečo urobiť.
Po druhé: už si nemôžeme dovoliť viesť diskusie o sekularizácii, lebo jej ide iba o vymazanie kresťanstva z našej kultúrnej pamäti. Na druhej strane usilujme sa o namáhavý a poctivý dialóg a vstupujme do verejného života a diskusii so svojou vierou a presvedčením. Ale nečakajme od predstaviteľov dnešných vládnucich a kultúrnych tried za to vďačnosť, lebo by to bolo od nás hlúpe. Naivná neopatrnosť nie je evanjeliovou čnosťou. V každej dobe predstavitelia Cirkvi boli v pokušení vychádzať zadobre s „cisárom“. No my musíme viac poslúchať Boha ako ľudí. Nemôžeme spolupracovať so zlom, aby sa to nestalo postupne aj naším zlom.
Po tretie. Žijeme v čase, keď je Cirkev postavená do situácie byť spoločenstvom odporu. Musíme bojovať proti zlu, ktoré vidíme. A nesmieme podľahnúť presvedčeniu, že ak budeme kolaborovať so sekularizačnými a ďalšími procesmi odkresťančovania našej spoločnosti, že čosi dobrého robíme, že tento proces spomaľujeme, či meníme k lepšiemu. To by bol veľký sebaklam. Lekcia 20. storočia nás učí, že nejestvuje „lacná“ láska: Boh poslal svojho Syna, ktorý za nás zomrel, aby nás vykúpil. Preto život Cirkvi a každá pravdivá forma kresťanského života má podobu kríža. S tým úzko súvisí odvaha. Život dnešného kresťana si nie raz žiada skutočnú odvahu a niekedy aj skutočné utrpenie. Lebo dnešný Západ kresťanstvom doslova pohŕda. V Amerike menej, v západnej Európe viac. Nech vás Boh žehná, ukončil svoju prednášku arcibiskup Denveru.
Pôvodný text prednášky v angličtine: www.archden.org/index.cfm/ID/4396
Text prednášky v talianskom preklade: www.chiesa.espresso.repubblica.it/articolo/134457
Text prednášky v slovenskom preklade: www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100824020
26/08/2010 22:20
Odporúčam pozrieť aj tieto internetové stránky:
http://www.archden.org/index.cfm/ID/4396
http://www.catholic.org/international/international_story.php?id=37986
http://www.catholicnewsagency.com/news/archbishop-chaput-calls-for-resistance-to-secular-intolerance-of-christianity/
http://www.americatho.org/article-l-archeveque-chaput-appelle-les-chretiens-occidentaux-a-la-resistance-55990779.html
26/08/2010 23:03
Snazim sa uz niekolko dni ‘stravit’ prednasku pana arcibiskupa, ale jednoducho
to mnozstvo patetickoski, schemantizmu a romantizovania mucenictva je na mna asi prilis.
Zial, pan arcibiskup nie je jediny, ktory sa snazi prekonat svoju frustraciu z dnesnej cirkvi a jej faktickej neschopnosti
podat vieru spolocnosti tym, ze si zacne ‘vyprosovat’ konflikt, ktory (v jeho romantickej predstave) ohnom ocisti cirkev
aby ta vstala z popola zbavena vsetkeho zla…
Ak mam prijat jeho tezu, ze zapad pohrda krestanstvom (a ako katolik by som mal, nie ?), tak ja trvdim, ze pan arcibiskup asi pohrda zivotom a svojimi bliznymi…
26/08/2010 23:39
[...] Zdroj: Blog prof. Dudy [...]
27/08/2010 7:35
@T. Antony: Arcibiskup Chaput má naprostou pravdu, když mluví o mučednictví. Dnešní církev nemůže podat víru, protože ji v praxi většina věřících i hierarchů opustila. Mučednictví nelze romantizovat, neb není větší cti a zásluhy pro křesťana, než být mučedníkem. Tak tomu je od samotného počátku křesťanství.
S křesťanskou vírou je spojena řada povinností, o jejichž plnění se křesťan musí snažit. Dokonce i když mu to přináší obtíže. Někdy dokonce i za cenu smrti. Jenže dnešní křesťané se leckde v drtivě většině nejenže nesnaží, ale dokonce aktivně a dobrovolně jednají zcela opačně. Nejenže někde hierarchie často jedná, jako by bylo lepší zradit víru, než se stát mučedníkem (což je vyloženě nekřesťanský postoj), ale také toleruje naprosto nevynucené bezbožné chování těch nejtěžších hříšníků v řadách křesťanů.
Jestliže např. Biden či Pelosiová neustále tvrdí, že jsou aktivní katolíci a chodí veřejně k přijímání, je to ostuda a dezintegrace důvěryhodnosti Církve a žádná sebelepší taktika či strategie hlásání víry nemůže takto vzniklé škody vyvážit. Kde je málo dobrých příkladů a přehršel špatných, tam to prostě jde k šípku…
27/08/2010 7:46
Pán T.Antony prečítal som si prednášku arcibiskupa Chaputa niekoľko krát, ale to čo VY TVRDÍTE som tam nenašiel.
Ja vidím jeho slová ako racionálne zhodnotenie situácie a načrtnutie východísk pre konanie veriacich katolíkov.
28/08/2010 21:48
Mily Hlas ludu, par arcibiskup vola, z jeho podladu a postavenia uplne logicky, po
zavrhnuti dnesneho sekularneho zapadu. No zo sekularizmom musi nevyhnutne odstranit
a jeho suputnika, pravo na nabozensku slobodu. Jednoducho nemozes mat pred-osvietensku spolocnost, v ktorej ma cirkev defacto teologicko-vladny monopol a katolicizmus je statnym nabozenstvo automaticky ‘davanynm’ vsetkym obcanom, a zaroven pestovat toleranciu k inym nabozenstvam ci nabozenkym mensinam. Poprve by toto hlasanie podkopavalo vlastny obraz cirkevnej dokonalosti, podruhe by bolo uplne falosne a neuprimne.
Kym riesenie potratov je cisto ‘technicka’ zalezitost (konsolidacia protipotratoveho hnutia, vznik politickej sily, ktora ho dokaze presadit v parlamente) v medziach demokratickej spolocnosti; odpor proti sekularizmu
je bojom proti jednemu z pilierov demokratickeho zapadu… A tento boj bude potreba vela mucenikov…
22/11/2010 15:20
Ad Antony 28/08/10
Nevím odkud čerpáte poznatek, že arcibiskup volá po zavrhnutí všech sekulárních západních obyvatel (ve Vašem textu “zavrhnutí dnešního sekulárního západu”), to jste si vyrobil virtuální a mylný předpoklad se kterým bojujete. Přijetí víry je otázkou vysoce individuálního a svobodného rozhodnutí každého jednotlivce a nikdy nejde o donucení skupiny obyvatel uvěřit v Krista.
Nevím, podle čeho soudíte, že sekularismus (rozuměj omezení vlivu církve) je pilířem demokratického západu – tedy toho, který proklamuje, že ponechává svobodu názorům občanů ??