Katolícka cirkev rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky deklarujúcu, že Slovenská republika sa neviaže na nijaké náboženstvo a nijakú ideológiu. Avšak rovnako rešpektuje, že Slovenská republika je spoločnosťou postavenou na občianskom princípe, ktorá rešpektuje všetko, čo pozitívnym spôsobom vplýva v prospech budovania spoločného dobra, spravodlivej spoločnosti. Demokratickú spoločnosť si však nevieme predstaviť bez spoločne uznávaných hodnôt a čností (porov. T. Herzl, Židovský štát, Praha 2009). Ba ide tu o viac: sme presvedčení, že nie je možné budovať opravdivú demokratickú spoločnosť bez čností a že existencia čností či presnejšie čnostných ľudí v politike a občianských aktivitách je nevyhnutnou podmienkou fungovania opravdivej demokracie. Ak sa Katolícka cirkev, za všetkých spomeniem aspoň pápeža Jána Pavla II., zastáva demokratických princípov v spoločnosti, je to len preto, že verí v existenciu čností v demokratických krajinách.
Katolícka cirkev sa neviaže na nijakú politickú stranu
V minulosti sa Katolícka cirkev viazala na tú či inú politickú stranu. Tak to bolo napr. v Taliansku, kde Kresťanskú demokraciu založil dokonca katolícky kňaz Luigi Sturzo, či nemeckú CDU/CSU. Talianska Democrazia cristiana bola naozaj úspešnou stranou, ktorá Taliansku republiku po druhej svetovej vojne priviedla k nevídanému spoločenskému rozkvetu a blahobytu. Ale keďže roky a roky bola pri moci, stala sa z nej skorumpovaná strana politických karieristov. Na jej príklade možno pozorovať, že ani katolicizmom či kresťanstvom inšpirované politické strany nie sú celkom imúnne voči korupcii. Ich následkom je prirodzený pád, či trieštenie. Preto aj Katolícka cirkev pod vplyvom týchto skutočnosti a súc poučená dejinami, sa v súčasnosti neviaže na nijakú politickú stranu. To však ešte neznamená, že k niektorej politickej strane nemôže mať bližšie a k inej akosi ďalej. Dôvody tohto postoja sú teologické a občianske, nie politické, lebo Cirkev nemá politické ambície.
Právo i povinnosť
Jeden z viacerých teologických princípov, ktorým kresťanstvo vstupuje do zápasu pre dobro človeka a občianskej spoločnosti, je vyjadrený takto: je povinnosťou veriacich, aby sa usilovali “zosúlaďovať veci tohto sveta duchom evanjelia” (kán. 225, § 2). Túto povinnosť dostali veriaci priamo od Krista prijatím sviatosti krstu a sviatosti birmovania. Touto úlohou ich nepoverila hierarchia Katolíckej cirkvi, ale sám Ježiš Kristus. Naopak, hierarchia Katolíckej cirkvi má povinnosť chrániť a brániť, aby si veriaci mohli plniť zodpovedne túto povinnosť. Podobne existuje pre veriacich povinnosť, ktorú opäť veriaci neprijali od hierarchie, ale od samého Krista, aby napomáhali sociálnej spravodlivosti (porov. kán. 222, § 2). V praxi to znamená, že Katolícka cirkev uznáva, že niektorí katolíci odvodzujú svoju angažovanosť vo verejných záležitostiach od svojej kresťanskej viery či od imperatívu samotného evanjelia. Preto Katolícka cirkev si starostlivo všíma, či niekto sa iba hlási ku kresťanským princípom v politike, ale či svoje kresťanstvo aj úprimne žije, vyznáva a praktizuje. Z toho konzekventne vyplýva, že niektorá politická strana môže mať bližšie ku kresťanstvu než iná politická strana a zase iná politická strana nemusí vôbec odvodzovať svoju politickú aktivitu od zásad evanjelia. A podobne to platí aj o jednotlivých politikoch: jeden môže mať bližšie ku kresťanstvu, než iný a zasa iný vôbec nemusí odvodzovať svoju politickú angažovanosť od kresťanských princípov. Ak sa teda volá po jednote kresťanov v politike, volá sa vlastne po jednote politických strán, ktoré sa viac či menej inšpirujú kresťanským presvedčením, ale aj po jednote vôbec všetkých politikov ako jednotlivcov s kresťanským presvedčením. Žiada sa preto prekonať menšie či väčšie rozdiely, urážky, či iné prekážky aplikujúc princíp odpustenia a spoločného dobra a dospieť k spoločným aktivitám a činnosti pre dobro slovenského občana i slovenskej spoločnosti.
Výzva k jednote kresťanských politikov
Táto výzva nie je ničím novým pod slnkom. Požičal som si ju od CEI (Talianskej biskupskej konferencie), ktorú presazoval bývalý predseda kardinál Ruini a v ktorej pokračuje aj súčasný predseda kardinál Bagnasco. Výzva spočíva v tom, aby kresťanskí politici, ktorí svoju politickú aktivitu odvodzujú od evanjeliových zásad, sa pokúsili prekonať “politické tričká” a usilovali sa o jednotné presadzovanie záujmov spoločného dobra a spravodlivej spoločnosti naprieč straníckym spektrom. Všetci vieme, že sa to na Slovensku zatiaľ “nenosí” a je to niečo, čo si len ťažko nateraz dokážeme predstaviť. Treba však veriť, že je v silách slovenských kresťanských politických strán (niektoré sú kresťanské viac, iné menej) a kresťanských politikov vôbec, ako aj kresťanských občianských aktivistov aspoň si sadnúť za spoločný okruhlý stôl a nastoliť si tento tak vznešený cieľ.
Výzva k jednote kresťanských aktivistov
Spolu s výzvou k jednote kresťanských politikov sa ukazuje ako nevyhnutné pridať aj výzvu k jednote kresťanských občianských aktivistov. Existuje mnoho jednotlivcov i skupín aktivistov a združení, ktoré svoju činnosť a vôbec aktivity opierajú o zásady spoločného dobra a zásady evanjelia. Ich angažovanosť v prospech občianskej spoločnosti sa výrazne opiera o kresťanské presvedčenie. Takýchto jednotlivcov i skupín existuje na Slovensku naozaj nemálo a ich jednotný postup v prospech dobra spoločnosti i v prospech podpory skutočných kresťanských politikov by mohol znamenať veľmi veľa. Preto je namieste táto výzva k jednote občianských združení a občianských aktivistov vybudovaných a inšpirujúcich sa kresťanstvom v jednotnom spoločnom postupe aj v oblasti podpory niektorej politickej strany či jednotlivých politikov presadzujúcich občianské čnosti inšpirujúc sa však duchom evanjelia. Iba tak môže EÚ nájsť “svoju dušu”, ktorú tak horlivo vo svojej knihe Idea Európy hľadá bývalý predseda Európskej komisie profesor Romano Prodi (a nachádza ju v kresťanstve ako zjednocujúcej vnútornej sile EÚ).
09/12/2009 10:43
Ďakujem, konečne sa našiel niekto, kto to správne pomenoval.Ak začneme každý od seba, zistíme, že veci sa hýbu. Ale ak budeme mať v ústach iba osočovanie a nevôľu a presadzovanie si tej ,,svojej pravdy” a skrývať sa za kresťanské ídei,budeme prešľapovať na mieste a nič sa nezmení,vlastne zmení sa, ale vývoj k horšiemu.Je veľmi smutné, že tí, čo sa bijú do pŕs, akí sú kresťania, zabúdajú na to najdôležitejšie a tou je pokora. Pýcha nás prerastá ako pavučina a je stále hustejšia.Ľudia sú zmätení a hľadajú pravdu niekde inde.Vieme, čo dokáže spôsobiť jedna kvapka motorového oleja vo veľkej nádobe s pitnou vodou. Úplne ju znehodnotí, na pitie je nehodná.Tak je to aj v našom kresťanskom spoločenstve.Vždy sa nájde niekto, kto nám tieto nádherné hodnoty, ktoré sme dostali od Boha znehodnotí. A najväčšia tragédia je,keď je to človek, ktorý je zodpovedný pred ľuďmi aj pred Bohom za svoje konanie vo svojom spoločenskom postavení.Budem prosiť nebeského Otca vo svojich modlitbách, aby nám pomáhal prekonávať tieto veľmi ťažké prekážky.Iba vtedy, ak bude dôvera, bude i úspech a svet nás bude vnímať, že sme skutoční kresťania.Pokora, obeta a láska nech ide z našich sŕdc.Tak nám Pán Boh pomáhaj.Ďakujem.
09/12/2009 12:45
Otázkou je ako by mohli kresťanské strany dospieť k jednote. V súčasnosti sa azda najviac kresťanský správa KDS. No za tradičnú kresťanskú stranu sa považuje KDH a som presvedčený, že ňou ešte stále je. Rovnako v SDKÚ-DS sa nachádza kresťanské krídlo. Ba aj v iných politických stranách sa nachádzajú kresťania ako jednotlivci. Podľa môjho názoru aby sa dalo hovoriť o jednote nemusí dôjsť k zoskupeniu kresťanov v jednej strane, ale postačí ich jednotná činnosť, koordinovaný postup v parlamente a vôbec vo verejnom živote. Azda by bolo potrebné vytvoriť nejaké “kresťanské fórum”, v ktorom by kresťanskí profesionálni politici diskutovali a dohodli sa na určitých pravidlách a spoločnom postupe či podpore návrhov jeden druhého, ak to uznajú za užitočné pre spoločnosť. Kresťania v profesionálnej politike by s pokorou mali sa povzniesť nad nezhody a prekonať vzájomnú nevraživosť či pýchu (ne)urobiť ústretový krok k tomu druhému. Avšak práve v tomto vidím slabé miesto kresťanských slovenských politikov. Nádej, že to bude iné, ostáva.
09/12/2009 13:44
Reagujem na výzvu pána prof. Dudu. Pripomínam len, že je to neoficiálna blog – výzva, ktorá bola adresovaná všetkým, a prakticky to znamená, že nebola adresovaná konkrétnemu adresátovi. V takomto prípade má blog pána prof. Dudu silu gesta, názoru, či skôr želania.
Navyše článok vychádza viac z teórie ako praxe a slovenského kontextu, čo je vlastné vysokoškolskému profesorovi cirkevného práva. Chýba mu vecnosť a konkrétnosť.
Myšlienka „ekumenizmu kresťanov“ v sociálno-politickej sfére, kde sú ľudia inšpirovaní a formovaní „sociálno-politickou filozofiou“, neraz ideológiou, a to len na základe tejto výzvy, alebo samoúčinkovania myšlienky jednoty, je naozaj skôr zbožným prianím než reálnou možnosťou.
Politika Kresťanskodemokratického hnutia sa netají, že stojí na kresťanských princípoch a sociálnej náuke katolíckej Cirkvi a svoje politické postoje konzultuje aj s jej predstaviteľmi.
Pripúšťam, tento postoj je ambivalentný. Sú tu rozpaky, aj veriacich, či je potrebné byť až tak identifikovaný s myšlienkami kresťanstva, ktoré nás v slovenskom kontexte automaticky zaraďujú k akejsi podskupine katolíckej Cirkvi. Rozpaky sa ešte umocňujú o to viac, že vládne nesprávna konklúzia nekompatibility Cirkvi a politiky.
Do roku 1989 kňazi podzemnej, ale aj oficiálnej Cirkvi pracovali s laikmi, ktorí sú dnes vo všetkých sférach našej spoločnosti. Ak sa ľudia z tejto éry etablovali v politike, dnes ich skoro výlučne nájdeme v dvoch najväčších slovenských politických stranách, ktoré nesú vo svojom názve „kresťanské“. Tým naďalej vyjadrujú kontinuitu spred roku 1989, a totiž blízkosť Ježišovi Kristovi, jeho evanjeliu, blízkosť kresťanským čnostiam a blízkosť Cirkvi, ako „strážkyni“ tohto cenného pokladu.
Boli to práve duchovní, katolícki kňazi, ktorí bytostne spolupracovali na zakladaní kresťanskej demokracie hneď po roku 1989. Ponúkali priestory fár a bytov na prvé stretnutia a formovanie klubov KDH.
Po dvadsiatich rokoch je na politickej scéne viacero politických subjektov. Zdá sa, že vo všetkých sa politicky angažujú kresťania. Otázkou zostáva, ktoré z týchto strán naozaj akceptujú a rešpektujú kresťanov a kresťanské princípy a zásady, a to aj v legislatívnych aktivitách. Teda v ktorých stranách zvíťazí idea kresťanského postoja a svedomia kresťana a v ktorých ideológia politickej strany, filozofie a populizmu.
Z tohto uhlu pohľadu sa domnievam, že na Slovensku sú dve rozhodujúce politické subjekty, ktoré formujú a rozvíjajú kresťanskú demokraciu. KDH je viac konzervatívnejšie a zásadovejšie, akoby prihliadalo nielen na možné, ale aj chcené. SDKÚ DS je liberálnejšie, prihliadajúce viac na možné, ako požadované. Jedna je viac nabitá ideálom, druhá pragmatizmom. Obe však vyjadrujú jednotu v rôznosti. Túto rôznosť nevnímam ako negatívum. Práve naopak, ako prameň vyváženej a vyvíjajúcej sa slovenskej kresťanskej demokracie. Tak vnímam aj dvadsaťročné hľadania poznačené delením v tábore kresťanskej demokracie. Oscilácia medzi chceným a možným, ideálom a pragmatizmom je na jednej strane momentom inšpirácie, ale na druhej aj momentom, kde sa môže vlúdiť slabosť. Slabosť prichádzala vždy v novom a novom delení a to s novou nádejou, že oddelení našli tú správnu cestu. Myslím si, že kresťanská demokracia pomaly nachádza svoje miesto a ponúka priestor pre angažovanie sa kresťanov, ktorí o to stoja.
Dnes problém vnímam skôr v tábore sociálnej demokracie. Jej jednota a sila mi pripomína jednotu a silu spred roku 1989. Ba akoby jej sila pramenila z nostalgie za obdobím spred roku 1989.
Avšak istý (nie)vývoj je aj na strane nositeľky kresťanských ideálov, na strane slovenskej Cirkvi. Schopnosť rozpoznávať znamenia čias, akási „Nátanovská“ prorocká schopnosť povedať aj dnes „Dávidom“: „ty si ten…“, teda vedieť sa zorientovať a poukázať kde je Pravda, je predsa len úlohou Cirkvi a jej pastierov. A tu vnímam akýsi strach, až dezorientovanosť.
Profesor Duda správne pripomína: „To však ešte neznamená, že (Cirkev) k niektorej politickej strane nemôže mať bližšie a k inej akosi ďalej. Dôvody tohto postoja sú teologické a občianske, nie politické, lebo Cirkev nemá politické ambície.“
V Slovenskom kontexte táto výpoveď znie bez doplnenia konkrétnych politických strán veľmi všeobecne a alibisticky. Katolícka Cirkev, ako aj iné cirkvi na Slovensku nie sú schopné už dlhší čas zaujať k politike jednoznačný postoj, nakoľko postoje cirkevných autorít sa rozchádzajú. Čo potom máme očakávať od „človeka milión“?
Ako politička sa ku kresťanstvu a Cirkvi otvorene priznávam. Načúvam jej hlasu, ako hlasu Krista. Snažím sa formovať seba i politiku kresťanským ideálom. A som vďačná, že to môžem robiť v strane, v ktorej sa nepodriaďuje žiadnym iným ideálom a ideológiám, než ideálom vychádzajúcim z evanjelia a kresťanskej tradície. V týchto intenciách očakávam, že toto moje vyznanie nezostane jednosmerné, a že aj Cirkev sa prizná ku mne. Nielen v čase popularity, ale aj v čase nepopularity a nízkych volebných preferencií kresťanskej demokracie.
Výzvu a zbožné prianie pána profesora Dudu, by som doplnila výzvou k odvahe pre dnešných apoštolov, aby dokázali byť pojítkom kresťanskej demokracie a kresťanov v demokracii svojou jednoznačnosťou, ale aj konkrétnosťou.
Kresťanská demokracia sa inšpirovala kresťanskými zásadami a jej sociálnou náukou. Cirkev cez apoštolov by mohla spoločne s kresťanskými politikmi zrkadliť a uvažovať nad správnosťou, či nesprávnosťou aplikácie týchto zásad do verejného života.
Na to je potrebná odvaha. A nie som si istá, či odvaha chýba len na strane politikov.
Takže moja otázka na záver: „kedy a kde sa stretneme za okrúhlym stolom, kto nás zaň zvolá a kto má tu moc a naleje čistého vína?“ Myslím, že tú moc má Cirkev, aj ako nositeľka teologických dôvodov jednoty kresťanov.
10/12/2009 11:44
RKC sa nikdy verejne nehlásila ku žiadnej politickej strane či skupine, Učenie Katolíckej Církvi je pravicovým učením ak ideme do konkrétnych dôsledkov.
Žial KDH menilo svoju identitu a za čias vedenia Pavla Hrušovského mnohokrát nemilo tváre smerovania mnoho voličov, priaznivcov a sympatizantov to poriadne zmiatlo. Pamatám si písomné vyhlásenie a prozbu Spišského pomocného biskupa Andreja Imricha, aby si KDH v roku 1997 nechalo vlastnu identitu a nevstupovalo s SDK do spoločenstva, žial prevrátenie tričiek z KDH na SDK, neskôr spôsobilo návrat späť k vlastnej identite a poslaniu KDH a trička ste si obrátili z modrej na žltú. Je prirodzené a normálne získavať skúsenosti v politike, je prirodzené a zjavné, že prichádzajú rýchle výstupy do vysokých a štátnickych funkcii v ktorých aj KDH malo svoje zastúpenie. No prišlo obdobie, kedy KDH začalo strácať na svoje kvalite postojov a hodnôt. Sám Daniel Lipšic priznal korupciu, priznal nečinosť hnutia v otázkach zanedbávania dobrého a nedodržiavanie morálky a zodpovednosti.
Koho má na mysli pani Sabolová keď píše : ,,A nie som si istá, či odvaha chýba len na strane politikov”. Kňazi majú odvahu a učia a vedú svoje ovečky učením RKC, pokial viem veľa duchovných kráčalo cestou proti prúdu a na určitých blogoch verejným a písomným gestom dalo najavo svoj postoj k určitým politkom a stranám. Som presvedčený, že okrúhle stoly su k ničomu aj KDH si premrhalo svoje obdobie kedy sa odchádzalo od okr. stolov rovnako na prázdno ako sa k ním zasadlo. Verejne oblbovanie voličov, samé sľuby, a hlavne prázdné gestá aj z úst KDH.
Prv ako si chcete zasadnút pani Sabolová za tkzv. okrúhly stôl, vyčistite si KDH od komunistických chameleónov, ktorých ste si do hnutia vpustili po roku 1989 a podnes sú vo Vašich stranických štruktúrach. Po ďalšie verejne sa ospravedlnite svojím kresťanským voličom, že ako hnutie ste dovolili vpustenie do vlády socialistickú stranu SDĽ za každú cenu aby Dzurinda mohol zostaviť vládu, len preto aby sa tam nedostal Mečiar. Volit menšie zlo, aby sme vylúčili väčšie bol slogan niektorých Vaších členov. Používať zlé úmysly na dobré ciele sa rovná lapsus!!! Miesto toho, aby si KDH spravilo vlastný poriadok v strane stále hľadá chyby niekde inde. Cirkev a farári Vám určite nezdvihnú prefernecie, aby ste mohli zneužívať svoje politické funkcie. Pred mediami v čase volieb hrať divadlo a v kuluároch robiť zákulisné machinácie obchody a špinavosti či zo Smerom SNS alemo HZDS. Pani Záborska vôbec nerozumie jednoduchým ľuďom, dôchodkyňa si zasadla si do Bruselu, zamestnala vlastnú rodinu, zakladá intelektuálne školy pod hlavičkou svojho nebohého ocka, komunikuje len s veľkými rybami. Ako táto žena môže robiť kresťanskú politiku??? a chce aby ju volil prostý obyvateľ slovenska???
Prachy sivybojovala len do svojho regiónu a na vychod alebo sever slovenska zabudla. Je veľa veci ktoré KDH spackalo, a nakoniec vy píšete citujem : ,, Myslím, že tú moc má Cirkev, aj ako nositeľka teologických dôvodov jednoty kresťanov”. Ale čo si KDH navarilo Cirkev nema čo jesť a zachraňovať.
Dakujem
10/12/2009 11:46
Oprava vo druhej vete : Žial KDH menilo svoju identitu a za čias vedenia Pavla Hrušovského mnohokrát menilo tváre smerovania mnoho voličov,
10/12/2009 12:53
Sú potrebne v tejto diksusii osobne invektiva? Ja som necital, ze by pani Zaborska vo svojom prispevku utocila na niekoho osobne – je problemom diskutovat vecne, slusne a pritom sa pripadne aj ovladat?
10/12/2009 13:01
O čo ti ide Jaro?
10/12/2009 13:03
Pre Jara, clanok pisala pani Sabolova z KDH, takze prv ako si opat na mna brusis svoje zuby kvoli predchadzajucim prispevkom, tak si pozorne precitaj prispevky a mena autorov, lebo zase budes vyzerat ako pako! Sice ty uz nim si!!!
10/12/2009 13:38
pardon, napriek tomu nevidim dovod na osobne invektiva voci nikomu. Na nikoho si nebrusim zuby, len nevychovanost, arogancia a mentalna agresivita mi vadia. Mimochodom neodpovedali ste mi v susednej diskusii na otazku ohladne Vasej vyhrazky.
10/12/2009 13:47
Nehodlam VAm na nic odpovedat, mate komplexy a prejavy vekovej nadradenosti, vo svojich prispevkoch ste urazali RKC, a dookola preberali temu do ktorej Vas nic. nemam zaujem . dakujem pekne!
10/12/2009 14:01
Nespocetnekrat som Vas pekne poprosil, aby ste mi citovali kde som urazal RKC, vzdy ste sa miesto odpovede zmohli len na osobne invektiva (a nielen voci mne – je to Vasa standardna forma dialogu). Neviem kde ste nabrali pojem vekovej nadradenosti – nepamatam sa, ze by sme v ktorejkolvek diskusii porovnavali vek diskutujucich. Neziadam od Vas odpovede, poziadal som Vas len o zdvorilost voci diskutujucim a osobam o ktorych sa diskutuje. Nic viac a nic menej nez je bezna ludska zdvorilost.
10/12/2009 14:11
Súhlasím s tým čo napísala p. Sabolová. Problém nie je v stranách ale v Cirkvi, ktorá často prostredníctvom svojich kňazov robí rôzne kompromisy a tým dochádza k rôznym deformáciám aj v mysliach ľudí. Za všetým je strach ale pravda je taká – ak si nedvihol niečie bremeno nevieš aké je ťažké. My kresťania katolíci musíme v prvom rade dvihnúť svoje vlastné bremeno nebáť sa – veď Kristus je s nami – a nevolať po umelej jednote, tá príde až na koniec po všetkých bojoch, ktoré musíme začať v sebe.
10/12/2009 15:33
Drahí priatelia, ktorí píšete svoje príspevky a komentáre. Chcem Vás všetkých poprosiť o láskavosť, aby ste nepoužívali vulgarizmy alebo iné nevhodné slová. Pani poslankyňa Sabolová písala veľmi konštruktívne a o to isté som sa snažil vo svojom článku aj ja. Preto sa každý drží zodpovedne a nech reaguje vecne a konštruktívne. Prosím, nech nikto nenapadá KDH, ani Cirkev, ale spoločne hľadajme cestu k účinnej a zodpovednej jednote celej kresťanskej demokracie na Slovensku. V tomto duchu nech sa nesú Vaše príspevky, v tomto duchu ich aj očakávam. Nie je čas na výčitky, ale je urgentný čas na hľadanie cesty k jednote. Osobne uvažujem nad slovami pani poslankyne a premýšľam o jej slovách, aby som aj ja mohol vecne a konštruktívne prispieť svojim podielom pre spoločné dobro. Ešte raz Vám ďakujem a prosím Vás: zdržte sa vo svojich príspevkoch všetkého, čo sa protiví slušnosti a neúcte toho druhého. Ďakujem.
10/12/2009 23:49
diskutujem s mojim otcom Vincentom J., ktory “sedel”, teda drel 10 rokov v Jachymove (aj s duchovnymi)o tejto internetovej diskusii…narcrtol mi viziu biskupa pri KBS, ktory sa “stara” (pravidelne kontaktuje) zvlast “ovecky” krestanskej demokracie…ktory komunikuje s KDH, SDKU,….ale aj inymi konkretnymi osobami z iných strán a dava ich osoby, myslienky a snazenia dokopy..pre spolocne dobro (nielen krestanov)..je akymsi hovorcom KBS v slovenskom politikume…otec suhlasi s poslankynou Sabolovou a jej myslienkou: jednoty v roznosti…i myslienkou prof Dudu: Cirkvi ako teologickým dôvodom jednoty krestanskych demokratov…ako aj Cirkvi ako zrkadla inplementacie soc. náuky Cirkvi v konkretnych legislativnych aktivitach… s úctou…v.ml
11/12/2009 12:56
pan profesor, je to pekna vyzva ak to zoberieme z sirsieho hladiska: nech su politici vobec k sebe ohladuplni (ale inym sposobom ako su teraz), nech su cestni, nech sa drzia krestanskych tradicii, proti tomu nemam osobne nic aj ked nie som zastancom zmiesavania cirkvi a politiky. vasa vyzva vychadza urcite z poznania, ze sucasny stav je uz katastrofalny a neunosny. na druhej strane, ak by mala cirkev sledovat a prisne apelovat na kazdeho politika hlasiaceho sa ku krestanskym principom, musela by kritikou, staznostami, vyjadreniami a podobnymi aktivitami uplne zaplavit vladu, parlament, ministerstva, urady a dalsie valdne organizacie a samozrejme politicke strany. snad okrem jedneho politika niet slusnosti na slovenskej politickej scene.
otazka zjednotenia teda vobec nie je jednoducha pre povahu politiky ako takej. ako ste sam cital v reakcii pani Sabolovej, boli ste oznaceny za teoretika a dalsie vety ukazali, ze to je typicky priklad, kedy politik odmieta co i len o piad ustupit zo svojich pozicii, pretoze by tym snad stratil na dolezitosti a vaznosti argumentujuc tym, ze politika je vec zlozitejsia. kde sa potom podela idea dobra pre spolocnost? v politike nikdy nebola.
ako viete z mojich predchadzajucich komentarov, nie som zastancom krestanstva (ani ziadneho ineho vierovyznania). ocenujem vsak snahu priniest pokoj do spolocnosti a dobro, nech je na akomkolvek zaklade, tu sa musi zhodnut veriaci aj neveriaci. nemyslite si, ze je cas nechat politiku politikou a zamerat sa na problemy v spolocnosti? zamerat sa na komplexnu vychovu s cielom verejneho pokoja, moralky a dobra? poukazovanim na politikov, ktorych urcite jednanie je nemoralne iba docielime fakt, ze ludia budu povazovat cele jednanie politika okrem toho aktualneho problemu za bezproblemove, pricom take vobec nie je. zameranim sa na spolocnost ale mozeme dosiahnut viac: spolocnost bude zdravsia a bude nutit politikov samych, aby od takeho jednania upustili alebo ich uplne vyluci z politickej sutaze. (viem, ze toto je snad este vacsia utopia, ale akakolvek ina cesta je nemyslitelna).
12/12/2009 1:15
Dobry den vsetkym,
Je krasne sledovat ako sa principialne zhodneme na takmer vsetkom! Prof. Duda ma dobre citenie, pani poslankyna spravne prizvukuje, ze ekumenizmus krestanov na socialno-politicke baze je skor zboznym prianim. Ale ked sa este i ti medzi sebou handrkuju (KDH-KDS)!!! Osobne si tiez myslim, ako kolega hore uvadza, ze Palko teraz najviac pro-krestansky a konzervativne vystupuje. Podla mna pre buducnost sa to bude najviac stiepit v otazkach nasadenia a angazovanosti: Figel je ok diplomat, ale Palko ho vyraznostou predci! Navyse som si vsimol, ze vznikli Mladi KDS a pozeral, kto tam vsetko je, vytvaraju silni tim a zaujimave projekty! Kardinalna otazka: ci je potrebny pre spolupracu politika-cirkev (a jej oficialna podpora) chirurgicky zakrok (esteticke nestacia) alebo priamo eutanaziu a noveho cloveka – vzkriesenie?!
12/12/2009 17:39
Ďakujem za príspevky v diskusii, drahí priatelia. Čítam ich a zvažujem. Naozaj, takmer každý príspevok ponúka určitý pohľad, akúsi – nazvem to – cestu, či pomenovanie problému. Konštruktívne príspevky považujem za veľký prínos aj pre moje myslenie. Po určitom čase sa pravdepodobne pokúsim opäť k veci vyjadriť. Za Vaše príspevky Vám všetkým úprimne ďakujem.
12/12/2009 22:38
Vážení diskutujúci,
či je politická strana kresťansky orientovaná, alebo nie, nezáleží na jej názve. Zbytočne má vo svojom názve, že je kresťanská, keď jej sú indiferentné chúlostivé otázky (eutanázia, potraty…). Aj hlavný prameň kresťanskej viery, cez ktorý sa prihovára Boh a síce Sväté Písmo hovorí: “Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach”. (Mt 7,21) Kresťanstvo nie je o zneužívaní viery pre politické účely (pomenovanie strany kresťanským názvom len preto, aby si získala preferencie katolíkov), ale je o skutkoch, o skutočnej pomoci druhým. Práve skutky sú ovocím pravej viery. Je morálne neprípustné, aby tzv. Kresťansko-demokratické hnutie podporilo takú kandidátku za prezidentku SR, ktorej je ľahostajná otázka potratov. Život sa predsa začína počatím. Pri tomto bode chcem osobitne vyzdvihnúť Františka Mikloška, ktorý sa nebál ísť proti prúdu a začal sa problematike potratov venovať.
Nemyslím si, že by bolo nutné nejaké stretnutie za okrúhlym stolom. Každý jeden veriaci človek vie, čo si od neho Boh žiada, potom na každom z nás závisí, ako si toto životné poslanie uvedomíme, a či morálne konáme tak, ako by sme mali a nehľadáme vo viere zdroj možného svetského zisku.
Odznelo to meno iniciatívy Mladí KDS. Osobne si myslím, že o nich budeme počuť ešte veľa. Vo svojom názve neskloňujú slovo “kresťanský”, ale ich viera sa prejavuje v ich skutkoch a to je hlavné!
14/12/2009 23:16
Paradox minulosti a dnesna realita.
Paradoxom minulosti je to, ze ti ktori nakoniec odisli z KDH (Palko,Miklosko etc., zachranili dva krat KDH pred existencym kolapsom. Raz, ked zabranili pohlteniu KDH zo strany SDK(U) a potom ked zabranili resp. casovo odsunuli sklonenie sa KDH ist do vlady so SMEROM. Co by dnes bolo z KDH, keby sa pred troma rokmi upisalo Ficovmu Smeru.
Vie si dnes niekto predstavit situaciu ako vstupuje J. Figel do predsednickej stolicky vladneho KDH a zaroven sa stretava s R. Ficom na koalicnych radach?
Palko, Miklosko etc. vykupili svojimi postojmi, to ze KDH dnes existuje. Velkym treskom urychlili vnutorne procesy personalnych zmien a vlastne tak umoznili hladky nastup do cela KDH J. Figelovi.
KDH by tym styrom musketierom malo byt hlboko povdacne, lebo nie oni uhli ale ich KDH uhloa zlyhalo. Lebo oni napokon neboli marnotratnymi synmi ale skutocnou solou KDH.
Figelova skutocna velkost sa ukaze az potom, ked vyzve Palka, Mikloska etc. o navrat do KDH a dokaze napravit tuto bolestnu schizmu.
31/12/2009 12:31
Hoci reagujem skoro po funuse,ale predsa. To, čo tu napísal “LK”, by malo zaznieť zo striech.
Nebyť ľudí z terajšej KDS, tak by názory pani Sabolovej nemali žiadnu váhu.
Koketovanie KDH jedine s SDKÚ sa stále obrátilo prod KDH. Tandem KDH/KDS by však mohol byť jadrom budúcej vlády.
Pán Figeľ, pán Palko – veď Vás potrebujeme oboch.
13/01/2010 9:08
Zdravím Vás.
Veľmi ma zarmútilo, keď som sa dozvedel, že KDH opúšťajú zakladatelia ako pán Mikloško, Palko, či Bauer. Priznám sa, nevedel som sa vtedy zorientovať, ku komu sa obrátiť, či zostať, či odísť s nimi. čas to vyriešil, zostal som. Ale ajtak kúsok môjho srdca odišiel s nimi. Vždy bolo pre mňa SDKÚ liberálnejšie a KDH konzervatívejšie, ale zrazu sa vytvorila strana KDS ešte konzervatívnejšia. Pravdupovediac neviem si predstaviť, že by sa tieto strany zjednotili do jednej. Asi ani my voliči nie sme na nič také pripravení. Škoda.
14/02/2010 12:55
Ako v hlavnom článku tak aj komentároch je niekoľko vecí, na ktoré je potrebné reagovať.
Iste nástup pána Fígela do funkcie bol nádejou a čakalo sa, že vyzve všetkých kresťanov k návratu do KDH. K 20. výročiu by to stálo za to. Na svoj jubilejný snem však nepozvali ani zakladateľov tejto strany. (Pre toho pána čo hovoril v tejto súvislosti o F.Mikloškovi by som chcel upresniť, že on zakladal kryptobolševickú VPN a nie KDH).
Vôbec problém kolaborácie s komunistami je zrejme problémom od samého začiatku. Pán J.Čarnogurský, ktorý chcel za prvého predsedu prvej demokratickej slovenskej vlády Andreja Barčáka, syna komunistického veľvyslanca v Bulharsku, tak ten by zrejme o tom vedel veľa rozprávať.Iste keď komunisti mali všetky mocenské nástroje v rukách bolo ťažké bez nich urobiť politický prevrat NEKRVAVO. Avšak posadiť ich na koňa tým, že komunistickým pohlavárom sa prepiekli všetky neprávosti a umožnilo sa im získať ekonomickú moc tak to bolo SILNÁ NADPRÁCA.
Dnes keď bývalí komunisti a štb-áci zásluhou takejto politiky ekonomicky ovládli celé Slovensko je už neskoro nariekať či spolupracovať so Smerom, alebo nie. Dnes možno v strane SMER je viac kresťanov, ako v SDKÚ.
Dnes podobne ako bývalí komunisti, tak aj kresťania sú vo všetkých politických stranách. Preto by bolo treba zmeniť volebný systém aby sa nevolili strany, ale ĽUDIA (jednomandátové volebné obvody). Krúžkovanie pri voľbách nestačí, lebo strany si presadili taký volebný systém, že krúžkovanie ovplyvní veľmi málo a zvolení sú kandidáti presadzovaní straníckymi centrálami.
Na začiatok treba zabojovať za zmenu volebného systému a zatiaľ sa sústrediť na jesenné komunálne voľby, lebo tam sa budú voliť konkrétny ľudia.Rovnako aj keď sa to zdá skoro treba začať pripravovať najbližšiu voľbu prezidenta(aj tam sa volí konkrétna človek). Konečne by Slovensko mohlo mať na čele kresťana nepoznačeného komunistickou minulosťou (v novodobej histórii slovenského štátu sa to zatiaľ nepodarilo ani raz). No a v týchto parlamentných voľbách sa nám zostáva iba modliť, aby to pre Slovensko dobre dopadlo.