Niektorí katolíci sa ozývajú, že František Mikloško sa nestane prezidentom a preto by mali katolíci podporiť kandidatúru profesorky Radičovej, ktorá je jednou z dvoch hlavných favoritov tohtoročných prezidentských volieb na Slovensku. Myslím si, že k tejto alternatíve sa treba vyjadriť a jasne povedať, že pre katolíkov nie je prijateľná, lebo pani profesorka Radičová nedala a nedáva katolíkom šancu ju podporiť. Vysvetlím prečo.
Žije vo verejnom konkubináte
Pani profesorka Radičová po náhlej a nečakanej smrti svojho manžela Stana Radiča žije v spoločnej domácnosti s pánom Riapošom. Ide teda o verejný konkubinát. Možno sa niektorí pri tom budú smiať, že som človekom stredoveku. Ale nech si myslí kto čo chce pravda je taká, ako som ju pomenoval. Ak sa teda pani profesorka uchádza o hlasy katolíkov, prečo si nedala svoj vzťah s pánom Riapošom do poriadku? To by znamenalo, žeby s ním nežila v spoločnej domácnosti na spôsob manželstva (teda v konkubináte) alebo by sa za neho vydala či cirkevne alebo, ak by sa cítila ateistkou, aspoň civilne. No ona prehlasuje verejne, že je katolíčkou a žije v hlbokom rozpore s mravmi Katolíckej cirkvi. Vo včerajších správach som videl ako ju počas kampane sprevádza pán Riapoš. Pripadal som si neskutočne trápne. Ak by bola zvolená za prezidentku SR, to bude chodiť na recepcie Hláv štátov so svojim “konkubínom”? To takto nás bude reprezentovať? Aj nás slovenských katolíkov? To jej nemal kto poradiť, že takto je pre katolíkov neprijateľná? Ale vzniká aj ďalšia otázka: chcela byť vôbec pre katolíkov prijateľná? Nechcela nás iba “zlomiť”, lebo ak by ona zmenila aspoň trochu svoj život v prospech katolíckej morálky bola by zase neprijateľná pre aktivistov a zástancov voľných zväzkov? A “neopíja nás keksom”, že pre manželstvo treba nechať vzťahu dozrieť a tak je akože prijateľná pre katolíkov aj pre tých druhých? Nie je to iba politický marketing v zmysle slov Macchiaveliho, že “politik nikdy nesmie povedať (alebo urobiť) také niečo, čo by nemohol vzápätí poprieť”?
Hlasovanie za “právo ženy nad životom i smrťou” nenarodeného človeka
Ďalším problémom pre katolíkov je jej hlasovanie v prospech potratov. Táto téma je v súčasnej dobe sťaby kritériom pravej katolicity. Už niekoľko rokov existuje v Katolíckej cirkvi prax niektorých biskupov, že zakázali svojim kňazom dať Eucharistiu politikom, ktorí sa hlásia ku Katolíckej cirkvi a verejne sa zasadzujú za potraty. Dokonca len nedávno pápež Benedikt XVI. to otvorene pripomenul americkej demokratke katolíčke Pelosi, ktorá prišla na návštevu Vatikánu a stretla sa aj s pápežom. Jednoducho otvorene ju a všetkých jej podobných politikov napomenul, že takto ďalej nie (sic!) Ani tu pani profesorka sa nepostavila za katolícke učenie, ba hlasovala priamo v slovenskom parlamente v rozpore s učením Katolíckej cirkvi.
Tieto príklady stačia…
Tieto príklady, ktoré som uviedol stačia na to, že pani profesorka Radičová nedala katolíkom šancu ju podporiť. Nemusím už spomínať ani jej vyhlásenie, že “morálka je vecou spoločenskej dohody” (až sa divím, že bola tak neprezieravá, že jej to vytkli aj komentátori liberálnych denníkov, napr. Morvay). Darmo sa bude usmievať s pánom biskupom Balážom, darmo bude navštevovať biskupské úrady, fakty nepustia. Katolíci sú v nesmierne ťažkej situácii, v ktorej ich svedomie, ak chce byť statočné a verné katolíckej náuke a mravom, nemá jednoducho na výber. Za to, že pani profesorka Radičová nebude mať hlasy svedomitých slovenských katolíkov si môže sama. Svojim životom a verejnými postojmi nedala svedomiu katolíkov šancu! Hodila katolíkov “cez palubu” a teraz čaká, že katolíci “zaprú” svoje svedomie a presvedčenie. Nuž uvidíme, či ho “zaprú” v jej prospech.
Otázka k sebe samým…
Ešte viac musí katolíkov trápiť, že napriek svojmu počtu na Slovensku nedokázali postaviť vlastného “favorita” prezidentských volieb. Je to otázka dovnútra, najmä ku katolíckym politickým i cirkevným “špičkám”. Alebo, ak situáciu zachraňuje František Mikloško, prečo sme sa nedokázali jednotne postaviť za jeho kandidatúru? Táto nelichotivá situácia nie je iba našou hanbou, ale dôvodom pre vážne spytovanie nášho svedomia. Lebo hriechom nie sú iba zlé myšlienky a skutky, ale aj zanedbávanie konať dobro a to aj “bonum comune” (spoločného dobra), ktoré sa dotýka veci verejných.
